INTERMODALITA   je schopnosť prepínať medzi rôznymi spôsobmi zmyslového vnímania. Súvisí teda so schopnosťou naučiť sa čítať a písať- podľa zvukovej podoby hlásky si predstaviť tvar písmena a opačne. Rozvojom tejto zručnosti sa dá predchádzať problémom s  vytváraním spojení medzi zrakovými, sluchovými a priestorovými podnetmi.

Ak má dieťa oslabenia v intermodalite, v škole sa môžu prejaviť takto :

• • má problémy so základmi písania a so zapamätaním si písmen
  • zamieňa písmená a často sa pýta ako sa ktoré písmeno píše
  • je pre neho ťažké spájať písmená do slov a plynule čítať
  • pri písaní spamäti zamieňa písmená b-p, d-t a iné
  • pri čítaní si vymýšľa slová, háda slová, číta slová, ktoré v texte nie sú
  • nedokáže reprodukovať obsah
  • nevie si spomenúť na správne výrazy, často v reči používa ukazovacie zámená
  • ťažko chápe matematické operácie a slovné úlohy.

Pre všetky uvedené cvičenia je potrebné vytvorenie príjemnej pohody a vylúčenie rušivých zvukových podnetov. Tieto cvičenia je vhodné predostrieť dieťaťu ako zábavnú a relaxačnú aktivitu prostredníctvom ktorej sa nielen potrénuje a zdokonalí v problematických oblastiach, ale pravidelným a usilovným cvičením sa mu podarí mnohé ťažkosti aj úplne odbúrať. Školská práca preň nebude taká namáhavá, bude sebaistejšie, samostatnejšie, rýchlejšie a úspešnejšie.

Pre nás – dospelých, je dôležité vedieť, že súčasne trénuje nielen prepojenie medzi sluchovými, zrakovými a priestorovými podnetmi - ale aj trpezlivosť, sústredenie, predstavivosť a fantáziu, organizáciu vlastnej činnosti, zručnosti spolupráce, buduje si pocit spolupatričnosti a úspešnosti.

 

Cvičenia na oslabenie alebo odstránenie ťažkostí : - dôkladne precvičiť jedno, až potom ísť na ďalšie, denne 10 – 15 min.

• Vymyslite si slová a spojte s nimi  určitý pohyb, ktorý budete znázorňovať (napr.  dážď –mihotanie prstami, lietadlo- upažené  ruky, plamene -spojené ruky vlniace sa vertikálne, vlny – spojené ruky vlniace sa horizontálne, búrka – bubnovanie prstami, ... Potom sa hrajte hru, pri ktorej dieťa ukazuje pohyby na slová alebo, naopak, povie slovo, ktoré daný pohyb znázorňuje.
• Vyberte štyri verše zo známej pesničky alebo básničky. Na každé slovo si vymyslite pohyb, ktorým slovo napodobníte. Dieťa po vás opakuje. Takto znázornite pohybmi všetky štyri verše. Dieťa si má zapamätať, k akému slovu ste priradili konkrétny pohyb.
• Obmenou je, že znázorňované gestá (pohyb), nebudú naznačovať (predstavovať) slovo. Napríklad pri slove auto sa chytíte za nos.
• Ďalšia obmena - namiesto slov sa dajú použiť obrázky, ktoré si spolu nakreslíte. Napríklad slnko bude kruh, auto štvorec, loď trojuholník. Keď poviete slovo, dieťa ukáže obrázok.
• Kreslenie alebo písanie do piesku ( spojenie medzi poznaným, počutým a motorikou). Dieťaťu dávame slovné pokyny (napr. nakresli kruh, napíš veľké tlačené B,....)
• Hra s obrázkami (spojenie medzi videným a počutým). Dieťa má pred sebou poukladané obrázky a jeho úlohou je vybrať obrázok, ktorý bol pomenovaný.
• skladanie  situačných obrázkov podľa deja (spojenie medzi počutým a videným) – rozprávame príbeh, dieťa počúva a zoraďuje obrázky podľa počutého
• rozprávanie pomocou situačných obrázkov – (spojenie medzi počutým a videným) - dieťa má z predložených obrázkov vybrať ten, o ktorom sme rozprávali

 

Orientácia v čase je dôležitá pre :
      -    vnímanie toho, že každá udalosť má svoj začiatok a koniec

• • vnímanie toho, že po jednej udalosti nasleduje ďalšia
  • postupne  vie udalosť predvídať a pripraviť sa na ňu

 

Ak má dieťa oslabenia v orientácii v čase, v škole sa môžu prejaviť takto :

• •  problematicky si  osvojuje pojmy, ktoré sa  týkajú časovej orientácie ("najskôr", "potom", "pred tým", "teraz"), takto položenú inštrukciu dieťa neraz popletie
  • ťažšie si  zvyká na sled činností, s ktorými sa dennodenne stretáva
  •  má problém s osvojovaním si vedomostí, ktoré s témou súvisia (menovanie dní v týždni, mesiacov v roku, písmen abecedy)
  • má problémy  pri orientácii v hodinách a minútach
  • má problémy pri predpovedaní nasledujúceho deja, premýšľaní nad dôsledkami
  • má problémy s rozvrhnutím čas u (nevie si zorganizovať prácu – nevie odhadnúť, koľko času strávi pri vypracovávaní úlohy alebo učení
  •  nevie  rozvrhnúť vlastnú energiu a utvárať si primerané dlhodobé a krátkodobé ciele.

Cvičenia na oslabenie alebo odstránenie ťažkostí :

 

• • je potrebné konkrétne udalosti spájať s časom – určitý časový úsek spojiť s konkrétnou činnosťou – udalosťou (napr. ráno – raňajky, apríl – narodeninová oslava, december – Vianoce, jún – vysvedčenie, február – karneval,...). V bežnej komunikácii je potrebné zdôrazňovať slová vyjadrujúce čas: napr. skôr, potom, včera, zajtra, o týždeň, budúci mesiac.
  • práca s kalendárom: Prezerajte si spoločne dni a mesiace v kalendári a vysvetlite dieťaťu, na akom princípe funguje. Môžete si vytvoriť vlastný kalendár, kde budete zaznamenávať počasie každý deň.  Môžete pozorovať, ako sa postupne mení počasie, postupne  ročné obdobie.
  • štruktúra dňa: dieťa najlepšie pochopí ako plynie čas, ak si uvedomí jednotlivé časti dňa. Na prázdny papier si spíšte významné časy dňa a dieťa si k nim priradí udalosti a činnosti, ktoré sa mu bežne s nimi spájajú (napr. 8,00 – začiatok vyučovania, 14,00 – výtvarný krúžok, 18,00 – večera,...).
  • čas môžete merať - stopky - dieťa zažije, ako dlho trvá, kým uprace kocky, kým zavesí oblečenie, preskáče izbu, koľko vydrží stáť na jednej nohe, dobehne na určené miesto
  • presýpacie hodiny – napr. stihneme ešte predtým, ako sa minie piesok, utrieť stôl, vyzliecť bábiky, umyť si zuby, poskladať si oblečenie,...
  • kuchynské  hodiny – kým budík zazvoní  - stihnem utrieť príbory, poskladám servítky, osladím čaj, umyjem jablká,...
  • Používanie  otázky -  Čo si dnes robil? Čo sa ti dnes najviac páčilo? Čo sme mali na obed? Čo sa ti najviac páčilo, keď sme boli v daždi na prechádzke?
  • Pri starších deťoch ideme hlbšie do minulosti  ( napr. Pamätáš sa, čím si bol minulý rok na karnevale ? Čo sme mali včera na obed? Čo sme robili minulú sobotu ? Čo sa Ti najviac páčilo z minulého týždňa ? , ...

  

Spracované podľa :

L. Krejčová, Z. Hladíková a kol. – Vývinové poruchy učenia Dyslexia, Dysgrafia, Dysortografia

Žanet Kollárová  (článok) – Ako by mali predškoláci vnímať priestro a čas ?

Zuzana Danišková – Spoločenské poznávanie v predškolskom vzdelávaní