Dňa 14.5. sa žiaci 8. a 9. ročníka vybrali na ďalekú cestu do susedného Poľska, aby sa na vlastné oči presvedčili, v akých neľudských podmienkach tu väzni počas druhej svetovej vojny žili a umierali. A veru to, čo videli a počuli počas prehliadky, na nich hlboko zapôsobilo.
Koncentračný tábor Osvienčim bol počas druhej svetovej vojny nemecký vyhladzovací tábor. Prenasledovaní boli predovšetkým Židia, Rómovia, sovietski zajatci, ale aj politickí odporcovia režimu. Väčšina našla svoju smrť v plynových komorách. História tábora siaha do rokov 1940 až 1945, kedy dochádzalo k masovým popravám. V Osvienčime zahynulo približne 1,5 milióna nevinných ľudí v plynových komorách, v dôsledku vyhladovania alebo ťažkých prác. Konali sa tu aj nehumánne experimenty. Najväčšiu vinu za experimenty nesie Josef Mengele.
Tábory boli v Osvienčime dva. Ako prvý bol postavený v roku 1940 Auschwitz I. Pred vstupom do neho sa nachádza známy nápis Arbeit macht frei, ktorý by sme mohli do slovenčiny preložiť ako „práca oslobodzuje“. Pre nedostatočnú kapacitu bol postavený v Brezinke väčší komplex – Auschwitz-Birkenau, ktorý sa nachádza 3 km od dedinky Osvienčim. Zomrelo tu viac ako milión väzňov. Známa je tu aj rampa, kde sa ľudia pred príchodom delili, či budú väznení alebo ich život skončí priamo v plynovej komore.
„Každý má právo na smiech, na život,“ ako nám povedala pani sprievodkyňa Janka. Celou cestou v autobuse nám rozprávala o Poľsku, a tak sme si mohli prehĺbiť naše vedomosti z histórie a geografie o mnohé ďalšie. Ďakujeme nielen jej za tieto slová, ale aj za úžasného pána šoféra, ktorý nás šťastlivo nielen priviezol a doviezol domov, ale aj všetkých nás pozval na vynikajúcu zmrzlinu. Ďakujeme veľmi pekne.
